Art Deco plagáty
Leonetto Cappiello: Veuve Amiot "King of Sparkling Wines", plagát z roku 1922. Ikonická litografia od známeho talianskeho majstra. Na obrázku ochutnáva francúzsky kráľ Ľudvík XIV. pohár "kráľa šumivých vín".

Art Deco plagáty

Plagáty v hnutí Art Deco

   Umelecký plagát v 20-tych rokoch 20. storočia čerpal z bohatej a trvácnej tradície Toulouse-Latreca, Theophile-Alexandra Stenleina, Julesa Chereta a Alfonsa Muchu. Plagátová tvorba sa pohybovala v rozsahu od vysoko štýlových prác Leonetta Cappiella vytvorených pred prvou svetovou vojnou, až po prísne geometrické kompozície Cassandreho, ktoré vznikli o desať rokov neskôr. Väčšina dizajnérov uprednostnila farebný štýl Cappiella z rokov 1900 až 1925. Patrili k nim napríklad Jean Carlu, Charles Loupot, Charles Gesmar a Paul Colin, ktorí v Paríži prijali Cappiellove svetlo a pútavý grafický štýl.

Cappiello, reklamny plagat, 1922
Leonetto Cappiello, francúzsky reklamný plagát z roku 1922 na šumivé víno

   V 20-tych rokoch minulého storočia sa komerčné umenie stalo poctivým povolaním, ktoré stvorilo grafického umelca. Ešte začiatkom storočia slúžili plagáty na oznamovanie divadelných podujatí, hudobných predstavení, burlesiek a kabaretov. To sa po prvej svetovej vojne zmenilo, plagáty promovali aj cestovný ruch, športové podujatia a umelecké výstavy, ako napríklad každoročné podujatia konané v parížskom Musee Galliera a Grand Palais. V Nemecku a Taliansku sa plagát stal silným nástrojom na propagáciu nacizmu a fašizmu.

  Nové a vylepšené výrobné techniky vytvárali v povojnovej dobe prebytok spotrebných predmetov. Ponuka prekračovala dopyt. Dynamický dizajn plagátu sa preto stal základným prostriedkom presviedčania zákazníka ku kúpe konkrétneho produktu. Plagát so svojimi silnými symbolmi, prihovárajúci sa k širokej verejnosti na početných parížskych dverách a stenách, sa stal hlavným reklamným médiom, ktoré priamo konkurovalo rozhlasu. 

   Návrhy plagátov sa zjednodušili, obrázky sa zamerali na podstatu výrobku a značky. Ostré lineárne kompozície plávajúce na plochej farbe pozadia, či letecké a diagonálne perspektívy, priťahovali pozornosť okoloidúcich.  Začalo sa používať písmo typu sanserif. “Plagát je len prostriedok” poznamenal Cassandre, “prostriedok komunikácie medzi obchodníkmi a verejnosťou, niečo ako telegraf. Plagátový umelec hrá úlohu telegrafistu, nevydáva správy, ale vysiela ich.”

Art Deco turistický sovietsky plagát, cca 1930

Art Deco plagát ZSSR cca 1930

Krásny sovietsky plagát vytvorený pre sovietske štátne cestovné monopoly Intourist, propagujúci kúpelné strediská pri Čiernom mori. Autorka Maria Nesterova-Berzina.

Nemecký Art Deco plagát German African Lines, ca 1930
Ottomar Anton, nemecký plagát cca 1930. German African Lines.

   Plagátoví umelci v ére Art Deco sa inšpirovali pohybmi v avantgardnej maľbe zo začiatku 20. storočia. Najmä kubizmus a futurizmus priniesli do plagátovej tvorby nové výkonné reklamné nástroje. Kubizmus pridal fragmentáciu, abstrakciu a prekrývajúce sa obrázky a farbu. Futurizmus podnietil v novom storočí veľký záujem o rýchlosť a silu, ktorí maliari brilantne preniesli do tvorby plátov vo forme silných obrázkov nových obrovských strojov, rýchlych automobilov, morských parníkov, či expresných lokomotív. 

   Z avantgardnej skupiny De Stijl a konštruktivistického hnutia vznikla čistá línia, forma a farba. Zabudovanie konceptov z týchto pomerne ezoterických intelektuálnych smerov do plagátového umenia, pomohlo tomu, aby boli plagáty zrozumiteľnejšie pre širokú verejnosť.

  V Paríži niekoľko plagátových umelcov prijalo štýl Art Deco s energiou a inováciou. Napríkad Jean Carlu predviedol veľkú rozmanitosť v dizajnoch, od romantickej (Tetes de Paris) po kubizmus (Havana Larranaga) a formu minimalizmu (Theatre Pigalle). Plagáty pre Air France a Mon Savon, kde určitú dobu pracoval ako umelecký riaditeľ patria k jeho najatraktívnejším prácam.
   Švajčiar Charles Loupot sa usadil v Paríži, kde pracoval ako ilustrátor pre Feminu (francúzsky časopis pre ženy). Jeho svetlé, očarujúce plagáty vykreslovali mladé ženy so sentimentom vlastným Icartovi (Louis Icart, francúzsky maliar a ilustrátor). V roku 1930 Cassandre prizval Loupota aby sa pripojil k jeho Alliance Graphique. Jeho atraktívny štýl vytvoril temperamentný štýl k ostrým obrazom Cassandreho.

Paul Colin, plagát Revue Negre 1925
Paul Colin, plagát pre Josephine Baker - Revue Negre 1925

  Dizajnér divadelných plagátov Charles Gesmar spojil svoju karéru neodmysliteľne s Misttinguettom, sénzáciou hudobných sál 20-tych rokov. Gesmar navrhol Mistinguettovi kostýmy, scénu aj programy. Jeho predčasná smrť v roku 1928, vo veku dvaťsaťosem rokov, pripravila francúzsky plagátový svet o najtalentovanejšieho mladého umelca. Po Gesmarovej smrti sa stal jeho nasledovateľom v menšej miere Zug.

   V roku 1913 sa v Paríži usadil Paul Colin, tu sa venoval maľbe, plagátom a tvorbe kostýmov pre operu. Stal sa slávnym predovšetkým vďaka dlhej spolupráci s Josephine Bakerovou. Ich spolupráca začala v roku 1925 vydaním plagátu La Revue Negre, ktorý oznamoval Bakerovej prvé vystúpenie v hudobnom divadle Champs de Elysees. Colinove divadelné plagáty boli vytvorené živým geometrickým štýlom.

Charles Gaesman - Mistinguett, Moulin Rouge 1925
Charles Gesman, 1925 Mistinguett Moulin Rouge

Leave a Reply

Close Menu
×
×

Cart